Špeciálne Narodeniny

Posted on august 20, 2017

Už dávno neoslavujem narodeniny.

Vždy si otvorím fľašu šampanského a som buď s rodinou alebo s priateľmi, to je jasné. Ale éra veľkých “b-day parties” pre 100 ľudí skončila mojím odchodom zo Šanghaja (a teda že ich bolo požehnane!)

Od roku 2011, kedy som sa vrátila na Slovensko, si pamätám len dvoje narodeniny: Prvé, keď som pred rokmi navštívila kamarátku vo Francúzsku .. jej opitý priateľ so mnou flirtoval celú noc. Poviem vám, rozpaky sa dali krájať. Navyše v ten deň mrzlo. V auguste. No proste nezabudnuteľná noc.

Tie druhé boli pre dvoma rokmi. Chytila som jednu zvláštnu chorobu z divých zvierat, ktorá ma držala PN celé tri mesiace. Nemohla som poriadne jesť, už vôbec nie piť, ledva som existovala … no proste žiadna zábava. Prišli moje naordeniny a môj vtedajší priateľ ma zobral na večeru do našej obľúbenej reštaurácie vo Viedni. Obliekla som si svoje nové šay s plameniakmi (to bolo predtým, než sa plameniaky stali letným hitom), sadla som si za stôl s tým najlepšim výhľadom a dala si – aj napriek silným antibiotikám – pohár šampanského. Nasledoval hlavný chod a deci perfektne vychladeného Chardonnay a ja som bola ten najšťastnejší človek na svete. Tak jednoduchý večer .. ktorý bol zároveň najväčším highlightom môjho leta 2015.

Tohtoročné narodeniny boli tak isto veľmi špeciálne. Ale z iných dôvodov.

Na ten deň som si naplánovala dve párty – jednu s rodinou na obed, a druhú s kamarátmi večer v meste. Všetci sa tak stresovali, aby sme to všetko stihli, že nakoniec každý meškal. Od rána toho dňa nič nevychádzalo tak, ako malo. Ja som bola v čoraz väčšom strese – stihne moja rodina prísť? Budem meškať na večeru s kamošmi? Zrušia mi rezerváciu? Vydžia moje natočené vlasy to teplo? A je vlastne toto všetko nevyhnutné?

Vzhľadom na nepredvídateľné udalosti sa stalo to, že moja rodina dorazila desať minút predtým, ako som musela odísť do mesta. Popri tomu všetkému stresu sa ma zmocnil jemný smútok z toho, ako som to celé zle zorganizovala. Nebyť mojich osem priateľov, ktorí už boli na ceste na “dinner party”, ostala by som doma pijúc moje obľubené polosuché vínko od Chateau Rubáň sledujúc augustové hviezdy.
Dala som sa dohromady a vyrazila som.

Reštaurácia, kde sa moja oslava konala, bola skutočným highlightom dňa. Aušpic, podnik sídliaci v budove z 19ho storoćia, ponúka (bez akejkoľvek nadsázky) najlepší výhľad v Bratislave a objavila som ho doslova asi dva dni pred oslavou. Hrad priamo pred vami, loďky plávajú po rieke raz hore, raz dole .. no proste lepšie sa už nedá! Stôl bol tak krásne prestretý, že si ho všetci fotili ešte skôr, než sme sa usadili (a to ani nie sú blogeri 🙂 Večera sa začala hneď pred západom slnka, čo spravilo tú chvíľu viac než magickou. Atmosféra bola dokonalá, za čo vďačím svojim fantastickým priateľom. Bolo to akoby sa čas zastavil práve v tom momente a ja som si presne vtedy uvedomila, že jediné na čom záleží je TU A TERAZ.

Po týchto narodneninách som dospela k tomuto záveru: od teraz budem oslavovať narodeniny v naprostom „klídku“. Zopár ľudí, nič veľké, najlepšie doma na terase alebo niekde na dovolenke. V narodeninový víkend som bola totiž extrémne vyčerpaná a nevedela som poriadne prečo .. až mi jedna moja priateľka – ezoterička povedala, že na deň narodenia sa uzatvára náš kruh, levely energie sú extrémne nízko a obnovia sa zase začiatkom nového roka (našeho roka!) – čo mi dáva úplný zmysel. Správny čas na párty je tak jeden až dva týždne neskôr, kedy sme už znova plní erergie.

Niečo na tom určite bude. V každom prípade je aj tak najdôležitejšie to, kým ste obklopení a nie kde ste alebo akú máte párty. Hovorí sa, že sa stávate priemerom piatich ľudí, s ktorými sa najčastejšie stretávate. A ak som ja priemerom tejto mojej fanstastickej skupinky, tak som potom tá najvtipnejšia, najmúdrejšia a „najsamsuper“ osoba ever :)))

Majte krásnu nedeľu a nezabúdajte na seba!

Love