In ŽIVOTNÝ ŠTÝL, MY BODY DIARY

MY BODY DIARY #1 – The Beginning

Naše telo starne. Mení sa. Je to logické. Veci, ktoré naň fungovali pred 10-20 rokmi, už nefungujú. Tuk sa zrazu ukladá na úplne nových miestach, svaly sa formujú oveľa pomalšie. “Starneš. Zmier sa s tým!” hovorí mi okolie. Ale čo keď sa s tým odmietam zmieriť? Čo keď chcem stále dobre vyzerať, dobre sa cítiť a byť proste fit?

Starať sa o svoje telo je po 35ke úplne nový pojem. Zaužívaný tréningový plán už nezaberá a “rýchle” diéty vás už nepripravia do plaviek, ale akurát tak na psychiatriu. Posledný rok som strávila veľmi intenzívnym sledovaním svojho tela – čo naň funguje a čo nie. Fitnes rutina, správna strava, povinný oddych…. Stalo sa to tak neoddeliteľnou a veľkou súčasťou môjho života, že o tom potrebujem začať písať. Nie, nejdem z janatini robiť nový fitness blog, ani nechcem, aby to vyznelo ako povrchný článok, v ktorom chudá žena rieši dvadsať deka naviac kvôli svojmu egu.

Robím však vo svete krásy a uvedomila som si, že krása vonkajšia je i odrazom nášho vnútra. Často sa riadime podľa šablón, a to aj pri cvičení. Potom sa čudujeme, prečo nedosahujeme rovnaké výsledky ako tá fitneska/ suseda/ sestra/ my samy pred x rokmi… A o tom by mal byť môj nasledujúci seriál.

Od teenagerského veku doteraz prešlo moje telo, myslím, veľmi zaujímavú cestu. Sú to dve celé dekády posudzovania toho ako vyzerá, ako sa správa, čo mi dáva a naopak nedáva. Má za sebou nespočetné množstvo (zdravých aj nezdravých) diét, vyčerpávajúcich období stresu, ale i celkom slušné etapu žúrov, ktorá mu dalo zabrať asi najviac 🙂 Má ale za sebou aj obdobie tvrdých tréningov, mesiace bez tréningov, časy nevládnosti a zúfalstva a dokonca aj jednu operáciu. Každé obdobie sa viaže k určitému a veku a každé z nich ma o ňom niečo naučilo. Ale poďme pekne po poriadku.

16+

1998 – Moje prvé veľké fotenie – pre českú ELLE a Haarper’s Bazaar. Vtedy som ešte netušila čo je tréning, vystačila som si s genetickou výbavou. Vážila som 48 kg a moja kondička bola na absolútnej nule.

Keď som bola mladá a začínala s modelingom, riešilo sa to, aký obvod má môj pás, hrudník a boky. Centimeter navyše už bola katastrofa a dva centy na viac bola doslova kariérna smrť. Dostali sme ultimátum “buď – alebo” – a šlo sa buď na hladovku, alebo 7 dní na jablkách. Nikto nám vtedy v agentúre nevysvetlil základy zdravého stravovania, to, že soľ či iné aditíva vedia zadržať vodu, že ich stačí na chvíľu vysadiť a ten centi pôjde možno dole. Bolo im to jedno a my sme si hryzkali šťavnaté plody z babkinej záhrady a predstierali, že nám to vykrýva náš denný kalorický príjem. Jojo efekt nebol ešte až tak známy pojem a nikto neriešil, ako miery dosiahneme.

Ja som našťastie nikdy nemala veľké výkyvy váhy, no boli tu dievčatá, ktoré preplakali a nejedli kvôli tomu celé dni, noci, či týždne. Bolo hrozné sa na ne pozerať a až teraz si uvedomujem, akú stopu to na nich muselo zanechať.

V 90tych rokoch sa príliš neriešilo to, ako sa vo vlastnom tele cítite, a čo mu diétami spôsobíte, aspoň nie v mojom modelingovom okolí. Modelky jedli celé týždne ryžu s kečupom, alebo varenú ryžu zapíjali kávou. Radšej sa prestalo jesť, akoby sme pohli zadkom a agentúram to bolo jedno. Vtedy nebola osveta rôznych tréningov a nepushoval sa šport skôr pre dobrý pocit než pre vzhľad, ako teraz. Bolo to zaujímavé obdobie a ja som mala veľké šťastie, že som mala vždy viac-menej od prírody štíhlu postavu. Síce svaly level mäkkýš, ale tie 1-2 kg som vedela striasť za pár dní.

20+

2005 – 2006 – Nespočetné pool parties – a parties vôbec. Žila som viac v noci ako cez deň, vážila 47 kg a vyzerala viac scary ako sexy, haha! Ale modelingový svet to miloval.

Moje telo si veru užilo svoje. Nikdy som ako dieťa nešportovala, ak nerátam skákanie cez gumu po škole, haha. Odišla som do Ázie a až tam som si našla cestu k cvičeniu – pretože som nemala na výber. Telo sa mi začalo rokmi, samozrejme, meniť a aj keď bolo v podstate také isté, znova tu boli tie centimetre. Dá sa povedať, že som športovala, no nemám rekolekciu toho, že to vo mne zanechalo wow pocit. Bolo to len kvôli vzhľadu, a dnes viem, že bola chyba. Keď som mala 22, tak som na dovolenke v Thajsku dostala ťažkú otravu z jedla. Doktori ma síce dali do kopy, no enormne som schudla a nemohla pribrať. Žalúdočné problémy mi pretrvávali asi asi dva roky. Vtedy som to považovala za šťastie! Nemusela som sa trápiť v posilňovni a miery boli dokonca pod mojim priemerom. Jedla som čo som chcela – úplne bez následkov…

27+

2007 – Happy times in California <3 Tu som prvýkrat objavila čaro pravidelného tréningu a prvýkrát som sa cítila naozaj fit. S dennými tréningami stúpla moja váha na 52 kg, a telo sa aj napriek početným LA žúrkam dosť formovalo.

Prvýkrát, keď som pocítila naozajstné potešenie až eufóriu z cvičenia, som mala 27. Žila som vtedy v LA a chodila každý deň do fitka. Nakoľko som mala budget 100 dolárov na týždeň (čo je v LA nula celá nula nič) a membership som dostala zdarma, chodila som tam denne. Tam aj spať som šla polhodinu pešo, k tomu denne vždy nejakú pilates alebo ballet class a po nej kardio. Bolo to mega veľké fitko s krásnymi ľuďmi a rada som tam trávila čas. Neriešila som, že idem chudnúť, zabíjala som tam čas, keďže na iné aktivity mi neostávalo veľa peňazí. Žila som na kurati s ryžou a orechoch s ovocím, čo bola najlacnejšia a zároveň najzdravšia voľba, akú som si mohla dovoliť. O nejaké 3-4 týždne som si všimla že mám úplne iné telo, vytvarované svaly, úplná Sporty Spice! Nikdy predtým som nebola v takej forme a sama som sa čudovala, ako som sa k tomu vlastne dopracovala.

Vtedy som pochopila, že základom pre progres je v prvom rade to, že nás šport baví. Stalo sa to súčasťou môjho života a ja som celé zvyšné mesiace kráčala denne do toho fitka s nadšením a nohami ako kalifornská gazela.

Po návrate do Šanghaja som v cvičení pokračovala, no už nie v takej intenzite. Veľmi akčný (a nie príliš zdravý) životný štýl večerných eventov, ktoré som organizovala, a celkovo moja práca, ma dosť vyčerpávali. Cvičiť som chodila prevažne preto, aby som sa nabila endorfínmi a mala pocit, že mám ako taký balans medzi denným a večerným životom. Cvičenie ma udržiavalo pri živote a vážila som nejakých 48-50kg. (Len pre porovnanie, teraz mám 60 kg) Kvôli nezdravému životnému štýlu som mala dosť výčitky, tak som sa začala zaujímať o čínsku medicínu. Zistila som, že každá jedna zložka ich jedla a ich vzájomné kombinácie (hoci častokrát dosť nezmyselné!) tonifikujú nejaký orgán v tele. Dosť ma to chytilo a strávila som na kurzoch čínskej medicíny takmer celý rok.

30+

Po návrate domov som dostala prácu v Prahe v jednej modelingovej agentúre ako production manager. Bola som späť v známom svete a cítila rovnaký tlak, aj keď som už dávno modeling nerobila. Cvičila som každý deň a zdravo sa i stravovala, no miery boli stále mimo mojich predstáv. Nech som robila čokoľvek, boky nešli pod 94 cm a zvyknutá dekádu a pol na 89 cm som z toho mala (teraz už viem, že dosť nezmyslený) stres. Čo som robila zle?

Sústreďovala som sa príliš na chudnutie a neužívala si pohyb. Mala som o 7 kíl a 7 rokov menej ako mám teraz, no bola som nešťastná kopa. Nechápala som, prečo viac pohybu a menej jedla mi nedáva želaný výsledok.

Na ďalší rok som dostala prácu kostýmovej výtvarníčky v Paneláku a bol to dvojročný nonstop kolotoč. Na posilku a iné srandy nebol čas a ja som extrémny stres a vyčerpanie zaháňala jedlom a sladkosťami. Cvičiť som chodila len v teplých mesiacoch keď sme mali filmovacie prázdniny, ale inak som pribrala dobrých 5 kíl a bolo mi to dosť jedno. Zistila som, že rovnaké množstvá jedla ako dovtedy, zanechajú v tomto veku na mne  definitívne viditeľnú stopu. Nemala som to čas riešiť, no vadilo mi to. Moje telo malo zrazu tak zvláštne iné tvary a pokožka menila svoju textúru. Pochopila som, že ak s tým nezačnem niečo robiť zvonka aj zvnútra, tak sa zo mňa stane “skinny fat person”.

V 33 som stretla Matúša Jurana – trénera z All out gymu (vtedajší Bootcamp – cvičí sa celý rok vonku na Kuchajde). Matúš robí aj jedálničky na mieru a vtedy mi vypracoval môj prvý. Naučil ma aj jednoduché triky ako sa stravovať, keď nemáme zrovna “to svoje” pri sebe a vysvetlil základy správneho fungovania metablizmu. Tak isto mi potvrdil, že s vekom sa, samozrejme, metabolizmus spomaľuje a tuk sa začína ukladať na iných miestach, než sme boli doteraz zvyknutí… S Matúšom pracujem dodnes a začiatkom roka mi zostavil nový nutričný plán, na ktorom fičím presne jeden mesiac.

35+

2019 – To som ja dnes. Ttrénujem 4-5x do týždňa, jem podľa nutričného plánu a som vo svojej najlepšej životnej kondícii. Vážim 60 kg a nikdy som sa necítila lepšie!

Ženské telo po tridsaťpäťke je úplne iná kapitola. To moje je ako spomalený film – nech robíte, čo chcete, stále je to “slow-mo”. Dnes už nehrozí, že vidím výsledky o 2-4 týždne. Musím čakať mesiace, aby som videla to, čo predtým za mesiac. A strava? Dva poháre vína navyše a už to vidím na bruchu.

Posledné dva roky boli pre mňa asi najväčšou skúškou. Rýchle diéty prestali fungovať (Dukanova pred 3 rokmi pred cestou na Bali priniesla takmer nulový výsledok) a ani denné cvičenie vás nezbaví tukových vankúšov, ak váš “nutričný plán” obsahuje víno. “Pomarančová” koža sa objaví na miestach kde ste ani netušili, že vie existovať a aj triceps, na ktorom makáte pol roka sa stále trasie, keď mávate rukou rodičom na rozlúčku. Proste čo polrok, to nová lekcia a ja to ledva stačím spracovávať.

Ale prečo sa tu o tomto rozpisujem?

Celý život riešime to, ako vyzerá naše telo. Niekto viac, niekto menej. V mladosti riešime len jeho “obal” a cvičíme, aby sme dobre vyzerali. S vekom ale pochopíme, že cvičenie je nevyhnutnosť pre zdravé fungovanie tela, ale musí sa nám chcieť. Začne dosť záležať na tom, čím ho kŕmime a nájsť ten správny balans nie je vôbec jednoduché. Mňa nikdy neopustila túžba dobre vyzerať a nikdy sa toho nemienim vzdať, no nájsť tu “zdravú” a správnu cestu mi trvalo dlho a stále na nej pracujem. Rozhodla som sa ju preto v pravidelných intervaloch tu na blogu dokumentovať. Možno sa v nej niektorá nájdete a pomôže vám prekonať určité méty, s ktorými som aj ja bojovala (a stále bojujem).  Písanie mi zároveň pomôže zostať konzistentná v režime, ktorý som si nastavila.

Cvičenie. Diéty. Metabolizmus. Detox. Celulitída. Žiaden alkohol. Pomoc!

O tom všetkom bude tento seriál, a ja sa už teraz teším na vaše reakcie!

Love,


PHOTO by JOZEF KROVINA & My Archives

NOTE: Fotografie v článku nie sú tie, ktoré som mala v pláne pouziť. Chcela som sem zahrnúť “civilnejšie” fotky a modelingové polaroidy (fotky v plavkách bez makeupu, ktoré agentúry žiadajú každých pár mesiacov) čo mi prišlo ako lepšia dokumentácia… A veru že ich bolo 🙂 Včera ma však sklamal môj najstarší hardrive a proste zdochol… Tak som zalovila na facebooku a v “hard copy” archívoch a našla aspoň toto. Ak sa mi podarí vydolovať pôvodné fotografie, určite ich zahrniem do jedného z ďaľších článkov. Stoja totiž za to! Haha. Majte sa zatiaľ krásne!

Share Tweet Pin It +1

Jana

Stylist, blogger, traveller, content creator.

Predošlý príspevokPiknik vo Viniciach
Ďalší príspevokFancy Winter

23 komentárov

  1. Jarka
    1 mesiac ago

    Skvelý článok , prečítaný na jeden dych . Teším sa na ďalší .

    Reply
    1. Zuzana
      1 mesiac ago

      Velmi dobry clanok . Ctrl C/Ctrl V u mna. Tesim sa na dalsie riadky.

      Reply
      1. Jana
        1 mesiac ago

        Ďakujem Zuzi & Jarka!

        Reply
    2. Jana
      1 mesiac ago

      Ďakujem Jarka!

      Reply
  2. Renča
    1 mesiac ago

    Ahoj Jani, úplne super, teším sa na ďalšie články z fit série, dúfam že dáš aj tajné tipy na cviky na tie tvoje “tehličky”. Krásny deň 🙂

    Reply
    1. Jana
      1 mesiac ago

      Haha ďakujem, za „tehličkami“ je z časti genetika a z veľkej časti makačka a ešte ich zďaleka nie je osem :)) Je to aj o strave – aj o tom budem písať v ďaľších dieloch 🙂

      Reply
  3. Martina
    1 mesiac ago

    Úžasný článok, zivotopisný, inšpiratívny a už sa teším na pokračovanie

    Reply
    1. Jana
      1 mesiac ago

      Ďakujem Mati 🙂

      Reply
  4. Milan Bez Mapy
    1 mesiac ago

    Omg, super si to napísala. Keď som zbadal, že tvoj LA budget bol stovka, až mi zbehlo to sa potom dobre chudne

    Reply
    1. Jana
      1 mesiac ago

      Hahaha tak to bolo pred 10 rokmi, ale áno aj tak 😀 A ďakujem!

      Reply
  5. Viera Kara
    1 mesiac ago

    Strasne dobre pisany clanok. Presne to co potrebujem, teraz keď sa snazim samu seba spoznat po tridsiatke. Prečitala by som aj celu knihu keby bola

    Reply
    1. Jana
      1 mesiac ago

      Ďakujem Vierka, kniha zatiaľ nie je, možno o 10 rokov, haha 🙂 Prajem krásny deň!

      Reply
  6. Michaela
    1 mesiac ago

    Čistá pravda, presne takto reaguje moje telo po 35-ke. Milujem šport, ale tiež som mu prišla na chuť len pred pár rokmi. Teším sa na ďalší článok. Mimochodom teraz si najkrajšia. Lepšie ako v 18-ich.

    Reply
    1. Jana
      1 mesiac ago

      Ďakujem Miška!

      Reply
  7. Lucia
    1 mesiac ago

    Velmi vydareny clanok. Cenim si, ze si isla s kozou na trh a povedala si veci ako sa naozaj maju. Urcite budem sledovat tvoju cestu a tesit sa na dalsie clanky, v ktorych aj pre seba najdem inspiraciu. Good job !

    Reply
    1. Jana
      1 mesiac ago

      Ďakujem Luci!

      Reply
  8. Zuzana Zuzakova
    1 mesiac ago

    Vyborný článok Janka! Veľmi povzbudzujúce a pozitívne slová. Ako píšeš, naše vnútorné „prečo“ je tak kľúčové, že od neho zavisí všetok dlhodobý úspech, v tomto prípade je to jednoznačne radosť z pohybu a zdravého tela. Teším sa na ďalšie články!

    Reply
    1. Jana
      1 mesiac ago

      Presne tak, a to platí nielen v športe. Ďakujem Zuzi!

      Reply
  9. Anna
    1 mesiac ago

    Super clanok. ak by ste niekedy nemali o com pisat,mohli by ste priblizit Vase poznatky z cinskej mediciny,toto ma velmi zaujalo.

    Reply
    1. Jana
      1 mesiac ago

      Ďakujem Anna, o činskej medicíne za písať nechystám, moje vedomosti nie sú až tak obsiahle a určite chcem ostať v koncepte móda / lifestyle 🙂

      Reply
  10. Janete
    4 týždne ago

    Ahoj Jani, tak presne toto som potrebovala citat.. tento rok mam 50… nikdy predtym som nemala nadvahu, az teraz to prislo… +10 kil za pol roka.. zlakla som som a zacala som cvicit.. ( nikdy predtym som to nemusela robit , aby som si udrzala vahu)… az teraz.. denne hodinu tancujemdopotena , ale stastna.. -4 kila.. postupne to pojde, ale je pravda, ze pohyb ktory som si vybrala ma bavi.. btw.. prestala som popijat vino..tesim sa na tvoje rady co sa tyka stravovania.. len tak dalej.. neviem sa dockat dalsieho clanku

    Reply
  11. Eva
    3 týždne ago

    Ahoj Jani, veľmi dobre napísaný článok – si veľmi inšpiratívna. Páčilo sa mi, ako si uviedla, že vieš, že chceš stále vyzerať dobre. Ja teraz tiež žijem v Ázii a strava je tu super. Ešte k tomu potrebujem pridať pravidelnejší pohyb. Zatiaľ to mám tak, že pár mesiacov cvičím, behám a potom zasa pauza pár mesiacov:-) A radosť z pohybu je fakt dôležitá – súhlasím s Tebou:-)
    Vďaka za príjemné čítanie.
    Eva

    Reply
  12. Slavka
    1 týždeň ago

    Vyborny clanok. Vek robi s nasim telom divy – vacsinou nie pozitivne. Ale da sa aspon ciastocne s tym bojovat
    Viem o com hovorim. Mam podstatne vyssi vek ako ty a stale sa snazim udrzat roky na uzde. Trochu sa to da.

    Reply

Leave a Reply