Slovenská tvorba je moja srdcovka, čo vám povie asi každý, kto robí v móde. Mojou sa však stala až v posledných rokoch, od kedy mám pocit, že naši dizajnéri začali produkovať tvorbu, ktorá je naozaj na svetovej úrovni. Jasné, že tu máme stálice, ktoré sú “tam hore” už aj dve dekády. Hovorím však o mladých tvorcoch, absolventoch školy, ktorí častokrát prekvapia viac, než tí “starí známi”.

Najlepšie, ako si pozrieť tvorbu mladej módnej krvi, je na Fashion Live. Chodím tam každý ročník a je až škoda, že to nie je každú sezónu, ale len raz do roka. Som však rada, že tu máme aspoň nejaký ten “fashion week”, lebo ostatné eventy toto druhu zaspali dobu a bohužiaľ nesú silný nádych postkomunistickej éry.

Fashion Live je pre mňa vždy veľký zážitok, celé tri dni ho trávim viac-menej medzí fotografmi, odkiaľ fotím shows, ktoré ma zaujali. Nafotím toho milión a potom si vždy nechám pár mesiacov odstup aby som vyselektovala, ktoré z nich vo mne zanechali WOW efekt a tento rok to boli jednoznačne tieto štyri.

HAAZ

Patrika Haaza som nepoznala a nikto o ňom viac-menej nikdy nepočul. Na show som prišla asi 5 min po jej začiatku, a tak sa mi ušlo miesto na státie za fotografmi, kde stála skupinka starších dám a celú prehliadku komentovali. Keby len komentovali – ony vedeli o každom modeli odkiaľ je látka, koľko to Patrik šil, s čím sa popasoval ľahko a s čím mal nervy. Toto celé som mala vedľa ucha a nešlo mi do hlavy, kto tie ženy sú, až kým som Patrika neodchytila po show a nespýtala som sa ho, z ktorého fashion neba vlastne spadol. Patrik je prosím pekne zamestnaný v predajni s látkami Koloria, a tie ženy boli jeho kolegyne (!!!) Fashion design nikdy neštudoval a je dizajnér samouk. Má jasnú predstavu o tom, kto je a kam jeho tvorba smeruje, čo bolo jasne vidieť z jeho show. Konzistentná prehliadka v 70s vibe s dokonalým stylingom a perfektnými outfitmi. Nemala som slov. Neviem, či ma vôbec niekedy niektorý nováčik na našej scéne takto prekvapil a väčšina z nich nie je ani po rokoch na jeho leveli. Klobúk dole. O tomto chalanovi budete ešte počuť!

PAVOL DENDIS

Paliho poznám už pár rokov, ešte keď bol súčasťou dizajnérskeho tria z VŠVU – Ateliér 343. Teraz je už samostatná jednotka a toto bola jeho prvá autorská show. Z roka na rok je vidieť jeho kreatívny posun a z jeho tohtoročnej kolekcie išla, dovolím si povedať, kreatívna vyzretosť.

Farebne minimalistická kolekcia s názvom “Vale Of Tales” obsahovala len dve farby – čiernu a bielu a bola zameraná hlavne na tvar a remeselné spracovanie odevu. Jediným výrazným momentom bola grafika od Patrika Garaya, ktorú spolu vytvorili špeciálne pre túto show. Zobrazuje prevrátenú tarotovú kartu slnka, kde oblaky blokujú slnečné žiarenie, takže v podstate aj tie biele veci sú dosť temné. Pali sa vždy zameriaval na čisto pánsku módu, no tento rok zaradil aj tri dámske modely.

Bolo to pochmúrne, dynamické, dark. Pozreli sme si ju na jeden dych a bola jedna z tých, po ktorej ste ešte tri minúty ticho (a ja mám zimomriavky až po členky, keď o tom teraz píšem).

BORIS HANEČKA

Stálica na tomto našom malom módnom nebi patriaca k elite veru prekvapí vždy. Každý rok je jeho show posledná v poradí, čaká sa takmer hodinu a každý rok si po jej skončení vravíme, že budúci rok to nemôže topnúť. A predstavte si, môže!

Borisova show mala veľmi dlhú “predohru”. Bolo to napínavé, trochu mätúce a dosť psycho. Na scénu nabehol nemocničný staff a chvíľu trvalo, kým sme sa naladili na strunu. Napätie gradovalo a svoj vrchol dosiahlo, keď dala hlavná sestra druhej facku. O chvíľu začala show a vy ste nevedeli či ste v psychiatrickej liečebni, alebo na prehliadke slovenských topmodeliek. Well, bolo to spojenie oboch.

Boris na tejto kolekcii pracoval celé roky. Modelky v éterických ženských modeloch s výraznými šperkovými detailmi šli pomalým krokom a s neurčitým pohľadom. Niektoré boli tak mimo, že ste vážne zapochybovali, či si náhodou nešľahli rohypnol s vodkou.

Prehliadka poukazovala na príbehy žien, ktorých je v našom okolí neúrekom. Ženy žijúce v zlatej klietke, ženy frustrované, ženy, ktoré majú všetko a zároveň nič. Ženy tak nešťastné, že ich jediný spôsob, ako z toho von, je psychiatrická liečebňa, kde majú konečne dosť času prehodnotiť svoj život a zabudnúť na to, čo ich nenapĺňa.

Psychiatrické divadlo sme zhltli taktiež na jeden dych a aby toho nebolo málo, po odchode poslednej modelky z móla sa neplánovane zrútili gigantické drevené dvere, cez ktoré prešla. Dostatočná symbolika? Myslím, že hej, ha!

Milujem toto podujatie. Vždy vo mne zachová silnú stopu rôznych emócií a kreatívy, z ktorej potom čerpám niekoľko mesiacov. Krásny je ten náš módny svet. Len škoda, že je tak malý. <3

Ďaľši roční sa bude konať už onedlho – 4-6 októbra v bývalom obchodnom dome PRIOR na Kamennom námesti. Viac info TU.

Love,

All photos by me.