Keď som bola malá, stále som chcela nové veci. Aj keď som nebola typická malá parádnica, srdce mi pišťalo po farebných šatách. Také však v obchodoch počas komunizmu neboli, v regáloch s názvom “ODEVY” panovala fádna uniformita. Preto, keď nám z času na čas poslala teta z Paríža veci z francúzskych butikov, boli sme so sestrou na závisť celej školy. Takýchto vecí však bolo málo, a peňazí tiež. Dedila som kúsky po sestre a neznášala som fakt, že nemôžem mať plnú skriňu nového oblečenia rôznych značiek ako baby z Beverly Hills 90210. Nosenie “zdedených” outfitov mi prišlo trápne a vždy som sa snažila z toho nejako vymaniť.
Potom prišla éra puberty a s ňou prvé zárobky. Bol to zlatý čas 90tych rokov a Obchodná ulica rozkvitala novými trendy prevádzkami. Všetky moje prachy išli do handier a konečne som mala pocit, že mám šancu byť cool. Vyhľadávali sme mega výpredaje a robili si výlety do Viedne, kde sme zrazu pocítili vôňu západného módneho sveta. Vtedy sa nikomu o pojme fast fashion ani len nesnívalo a my sme boli rady, že sa valíme domov s igelitkami plnými úlovkov za pár šilingov, v ktorých nebude chodiť celý gympel. H&M malo v tom čase úplne inú kvalitu a veci z tej doby mám dodnes… Staré handry boli out, a tie čo sme nenosili, sme vyhodili do koša alebo darovali známym. “Toto sa už predsa nosiť nebude” bola často opakovaná veta a ja si teraz trieskam hlavu nad tým, aké neskutočné klenoty sme vtedy šmarili do koša.
Dnes si kúpim max 1-3 kúsky za mesiac a vyraďujem oblečenie na pravidelnej báze. Zistila som, že nadbytok ma obťažuje, a aj keď mám rada veľa možností, neznášam preplnený bordel v skrini. Mám také kvantum vecí, že môžem stále vyraďovať a posúvať veci ďalej. Svet konečne pochopil, že produkcia nadmerného množstva oblečenia predstavuje naozajstnú ekologickú hrozbu a sekáče sa stali znova in. IN je aj dedenie vecí, dokonca to niektorí považujeme za poklady… Ako tieto moje šaty po mame. Je to jediný kus oblečenia, ktorý nám po nej ostal a presne si pamätám, kedy ich kupovala. Bola vtedy veľkosť 42 a nad 40 bolo takmer nemožné čokoľvek nájsť. Trvalo celé týždne, kým sme našli jedny šaty a nosila ich potom každé leto. Vďaka kvalitnému materiálu vydržali dodnes a dúfam, že sa budú po mne dediť ešte pre ďaľšie generácie.
Toľko omieľaná veta – kupovať kvalitne (teda aj drahšie) – no menej, je aktuálnešia, než kedykoľvek predtým. Ak na to nemáte budget, zalovte v sekáčoch. Mne pomohlo získanie základných vedomostí o látkach k tomu, aby som bola schopná rozoznať kvalitný materiál už zďaleka. Takto ulovím kvalitnú vec za doslova pár eur, a i keď je potrebná jemná úprava, stále to stojí za to.
Love,
OUTFIT: šaty – po mame <3. košeľa – Silvian Heach, sandále – Zara, kabela – bught in local market, okuliare – Fendi / eyerim.com
PHOTO by ADAM SUCHANEK
Lucia
• 5 rokov agoMamine skrine u starkej na povale som ako puberťáčka chodila navštevovať pravidelne, bol tam kopec vecí zo 70. rokov, takže ja som na strednej niekdy nosila dosť veľké „haluze“, len, žiaľ, zachovali sa najmä tie „dederónové“ blúzky a šaty a svetríky, pár šialene zvonových nohavíc. 🙂 Veľmi ma mrzelo, že pre zlé skladovanie sa rozpadli takmer všetky mamine topánky zo 70. a začiatku 80. rokov lebo tie boli skvelé, originálne, niektoré poriadne uletené. 🙂