Asi každý z nás už dnes pozná instagram. Jeho pôvodný zámer bol pre arty nadšencov fotografie zdieľať svoje diela. Bolo to bez textu, s filtrami akoby od Majky z Gurunu a fotiť sa dalo jedine do štvorca priamo v apke. Dnes je z tejto  sociálnej siete silná komunikačná platforma nielen po tej obrazovej, ale i textovej stránke. Zdieľame tam názory, pocity, radosť i hejt. Nikdy by ma v 2012 nenapadlo, že to bude jeden z najhlavnejších nástrojov mojej práce a že mi instagram bude generovať časť mojich príjmov. Instagram mi zároveň dnes slúži ako porftfólio – či už ako stylistky, alebo content creatora.

Za tie roky môj vzťah s instagramom prešiel rôznymi fázami. Od “mám v paži” a “aký filter použijem zajtra” po “OMG, zajtra nemám čo postnúť a kam poletím kvôli fotkám najbližšie?” Bolo aj obdobie závislosti, chvíľok odlúčenia, lásky i frustrácie. Veľa mi dal, niečo i vzal a tento rok som v tom konečne našla balans.

ČO MI DAL

– Instagram ma naučil lepšie fotiť. Vlastne ma núti konštantne sa vo fotografii zdokonaľovať a vďaka nemu objavujem nové techniky, ako zachytiť to, čo chcem fotkou povedať, čo najlepšie. Núti ma sledovať svetové trendy (nielen) v “instafotke”, ktoré mám čas absorbovať a prípadne aplikovať vďaka faktu, že Slovensko je minimálne 12 mesiacov pozadu za svetom.

– Vďaka nemu som sa naučila použivať Lightroom. Tento program sa stal svetovým hitom medzi blogermi hlavne vďaka tomu, že veľkí blogeri začali používať presety, hoci je na trhu už veľmi dlho. Instafiltre prestali byť cool a začali byť in zjednotené feedy, ktoré chcel každý. Bolo mega ťažké dosiahnuť tento look, až sa vlastne prišlo na to, že je to vďaka presetom. Veľkí blogeri ich začali predávať a to bol prelomový bod v “instafotografii”. Platforma začala boomovať krásnymi feedmi a hneď sa dalo na to lepšie pozerať. Aj ja som zo začiatku nejaké skúšala, teraz si už tvorím vlastné. Milujem edit fotiek a viem nad balansom farieb stráviť celé hodiny. Je to  pre mňa absolútny relax.

– Zistenie, že dobrý fotograf ešte neznamená dobrý “instafotograf” a naopak. Dobrá “instafotka” ešte neznamená, že by bola použiteľná mimo tejto platformy. Prečo? Instafotkou rozprávate príbeh, vám vlastný. no trochu iný, ako bežnou fotografiou. Treba do nej vtesnať celé posolstvo a treba ňou zaujať. Niekomu funguje silné porušenie pravidiel kompozície, niekomu dúhové jednorožce v pozadí alebo silné zrno na fotke. Dobrá instafotka sa úplne v pohode dá cvaknúť na mobil a je dokonca umenie, ak toto máte zmáknuté. Musíte ňou proste behom prvých 5 sekúnd chytiť divákovú pozornosť. A na to sú teda niektorí jedinci schopní porušiť častokrát i viac, než pravidlá kompozície 😀

– Spravil zo mňa Content creatora – túto časť mám asi najradšej. Otvoril mi dvere k snu, o ktorom som ani nevedela, že ho snívam. Čo tým myslím? Vďaka môjmu účtu (a teda aj blogu, ten nechcem zatracovať :)) si ma všimli iné značky. Chceli odo mňa obsah na svoj instagram, lebo sa im páčil ten môj. Najprv to bol len malý side job a teraz je to full time profesia. Milujem fotiť produkty, vymýšľať rôzne kompozície a vytvárať sériám fotiek dejovú líniu.

– Naučil ma nebrať príliš vážne to, čo vidím na sociánych sieťach. Instagram nie je nikoho 100% realita ich života, to už (snáď!) dnes všetci vieme. Mne k tomuto pochopeniu pomohol samozrejme veľmi rýchlo fakt, že ja sama som bloger a viem, koľko toho zo súkromia zdieľam ja. No i tak som sa často pristihla pri niektorých profiloch, ako si želám mať ich život. Ale len na chvíľu. Úplne som, dá sa povedať, vytriezvela, keď som zistila pozadie výroby niektorých fotiek. Skoré vstávanie kvôli vćhodu slnka. Lezenie na strechu pre originálny záber, varenie toho istého jedla dokola, až kým to nebude na fotke ono… Veru nie je to med lízať, tento blogering 😀 Hlavne to mnohokrát nie je real life.

– Priniesol mi veľa nových klientov mimo instagramu. Táto platforma slúži nielen ako môj online vizuálny denník, ale i ako moje porfólio – či už na styling, alebo na content creation. Vďaka mojej tvorbe si ma našlo niekoľko skvelých klientov i mimo sociálnych sietí, s ktorými robím do dnes.

– Spoznala som vďaka IG niekoľko skvelých ľudí, z ktorých zopár sa stalo blízkymi priateľmi. Toto je posledné, lebo toto je najviac. Instagram, ak vám neovládne život, má i túto skvelú funkciu a ja ju za to milujem.

ČO MI VZAL

– Časť môjho súkromia. No dobrovoľne. Keď vznikol Facebook, všetci sme tam dávali každé jedno info o tom čo jeme, robíme, kde tancujeme. S príchodom instastoriek sa v podstate deje to isté, no v menej otravnej forme. Máte možnosť storku preskočiť a obsah tak filtrovať. S nárastom followerov sa však pomaly posúva hranica súkromia… no len tam, kam jej dovolíte zájsť. Lebo to naozajstné súkromie by malo zostať podľa mňa skryté. Aspoň ja to tak mám určite.

– Posadnutosť perfekcionizmom. Chvalabohu! Ešte donedávna som bazírovala na 100% spokojnosti s kvalitou fotky. Ak nebola kompozícia presne podľa mojich predstáv, ostré oko bližšie ku kamere alebo bola odrezaná noha, fotka nikdy neuzrela svetlo sveta. Chcela som mať všetko tip-top, a to mi niekedy spôsobovalo také stresy, že si to neviete predstaviť. Jedného dňa som si uvedomila, že stresovať sa kvôli fotke na svoj instaprofil je bizarné a tak som sa viac uvoľnila. Postnem aj nedokonalo zaostrenú fotku, ak sa mi páči jej mood. Alebo odrezanú ruku, ak tam mám presne ten výraz, aký som chcela. Alebo ak modrá na poslednej fotke neladí úplne s modrou na fotke o riadok nižšie. I mean come on. Keď nejde o život, ide predsa o hovno.

– Socializovanie v reálnom živote. S nástupom SOCIÁLNYCH sietí sme sa prestali socializovať. Neznie to tragikomicky? S každým sa viete spojiť. Spýtať sa ako sa má, či preposlať recept na marhuľový koláč. Už sa nechodí zvoniť susedom, či nemajú požičať pohár mlieka, alebo cez cestu ku kamošom zahrať si karty. Všetko je online. Sú dni, kedy nestretnem ani živú dušu, keďže často pracujem sama. Je mi z toho smutno. Viem že to viem zmeniť, no nie vždy mám na to energiu.

– Chuť spraviť z blogovania môj full time job. Milujem blogovanie a slobodu, ktorú mi dáva. Poskytol mi neuveriteľne veľa možností sebarozvoja a nových smerov, ktorými sa chcem uberať. Páči sa mi, aké dvere mi otvára a veru ich aj rada otváram. Rada však tvorím svoje vlastné veci, a aj keď tu mi je to umožnené, nechcem byť otrokom čakania na to, či si ma klient vyberie na spoluprácu. Nikdy to v konečnom dôsledku nie je na vás, či job dostanete a čakať na ortieľ ma prešlo ešte za čias modelingu. Chcem tvoriť vlastnú tvorbu bez obmedzení a stále to mať viac ako potešenie, než prácu (aj keď makačka je to riadna aj ako side job). Nechcela som totiž spadnúť pomedzi influencerov, ktorí každý deň prosíkajú o lajky, pretože z toho žijú. Alebo zmeniť sa na teleshopping. Také si ja neprosím, ďakujem.

Asi každý z nás má dnes s instagramom “love and hate relationship”, no u mňa je to dnes už chvalabohu celkom vyvážené. Tak ako v každom vzťahu – veľa som sa z neho naučila, veľa ma posunulo ďalej. Keď ho mám dosť, dám si deň – dva pauzu. Ak sa potrebujem inšpirovať, idem na tie správne účty a strávim tam hodiny.

Netreba ho úplne zatracovať a viniť zo závislosti na ňom…všetko je to v našej hlave a je len na nás, čo si z neho chceme zobrať. Základom je nesledovať bullshit, ale ani ho nepostovať.

Love,