Neviem, či ste si všimli, ale môj posledný článok vyšiel niekedy v marci. Prestala som písať, lebo mi to jednoducho nešlo… Udialo sa niekoľko väčších i menších zmien, plánovaných, i takých, ktoré ma prekvapili. Mala som celkom silný sebareflekčný polrok a sama som prekvapená jeho výsledkom.

Tento rok pre mňa začal niekoľkými zmenami, a to nielen v pracovnej sfére. Za posledných dvanásť mesiacov som veľa prehodnocovala a snažila sa vniesť rovnováhu do môjho pracovného a osobného života. Byť workoholikom mi roky celkom vyhovovalo, pretože ma to nesmierne bavilo a napĺňalo. Ono ma to napĺňa stále, no moje stavy vyčerpania a tie “tesne pred vyhorením” začínali naberať na intenzite a ich frekvencia sa zvyšovala. Boli stavy, keď som sa nielenže nevedela postaviť z postele, ale ani napísať súvislú vetu. Boli dni, kedy som sa cítila absolútne bezmocná a fakt, že mi nepracoval mozog a nevedela som zeditovať jedinú fotku, či spraviť jednoduché rozhodnutie o jej farebnosti, ma vystrašila. Začala som prehodnocovať svoje zákazky a viac ako polovicu z nich som zrušila. Mozog a aj telo začali viac “dýchať” a zistila som, že človek vôbec nemusí makať do zodratia na to, aby niečo dosiahol, plnil deadliny a predstavy nielen svoje, ale aj klienta. Dnes sa snažím popri práci aj veľa oddychovať, lebo bez toho to proste nejde. Hlavne mentálne. Mozog a myseľ si nevyberá. A bez ich zdravého fungovania to pôjde teda sk*rvene ťažko.

Ďalšie veľké rozhodnutie, za ktorým stáli mesiace úvah, bolo ukončenie spolupráce s Adamom. To, že sa naše predstavy začali rozchádzať, prinieslo obom svoju vlastnú- unikátnu cestu blogovania. Pár dní na to mi osud prihral do cesty asistentku s fotografickým hobby – Mišku. Dnes je viac mojou fotografkou ako asistentkou a robí sa nám spolu fantasticky. Edit a art direkciu si robím stále sama, to je koniec koncov podpis každého blogera. No sadli sme si profesne aj ľudsky celkom rýchlo, čo bolo viac než príjemné prekvapko.

Treťou veľkou vecou, ktorú som v hlave riešila celé mesiace, bol kontent môjho blogu. Prestalo ma baviť písať čisto len o móde, a aj keď môj blog obsahuje sem-tam nejaký ten lifestyle, outfity boli jeho gro. Písať však o kombinovaní farieb a vzorov mi zrazu prišlo také… nepotrebné. Móda je, samozrejme, a vždy bude veľká súčasť môjho života a stále mám ten názor, že to, ako sa obliekame, nám vie úplne pretransformovať život.

S nástupom iných životných tém mi to však zrazu prišlo zbytočné a ja som ostala stáť na jednom mieste, až kým som sa nerozhodla, akým smerom sa chcem uberať – s kvantom nepublikovaných outfitov na mojom harddisku.

Ako teda ďalej?

Môj blog bude síce stále dýchať módou, no prehupne sa viac do lifestylu. Sú “nemódne” témy, ktorým sa chcem venovať a o ktorých mám potrebu písať viac než o tom ako kombinovať bodky s pásikmi. Ja sama som prešla minulý rok veľkou zmenou životného štýlu, o ktorej ste sa mohli dočítať v prvom diely My body diary. Druhý diel a vôbec všetky ďalšie mi zabránila dokončiť jedna tragická udalosť, ktorá ma veľmi zasiahla a o ktorej sa rozpíšem neskôr…

V každom prípade som späť, mám pocit že znovu dýcham a mám konečne znova potrebu dávať veci “na papier”. Potrebujem síce ešte nejaký ten mentálny oddych, no už som viac-menej ready a dúfam, že vy tiež 🙂

Nie nadarmo sa hovorí, že niekedy musíme siahnuť na úplné dno svojich síl, aby sme zistili, kto vlastne sme, kam chceme ísť a čo chceme odovzdať ďalej.

Love,

Photo by Adam Suchanek / Dress designed by me