Možno ste to zažili.

Stále sa za niečím naháňame, ale nikdy to nevieme dohnať. Niekedy dokonca ani nevieme, čo to je, za čim sa naháňame, ale chceme to dobehnúť. Potrebujeme mať pocit, že sme dosiahli určítú métu, hoci sami možno nevieme presne zadefinovať, čo ňou presne bolo. Robíme tak na úkor súkromia, zdravia, blízkych. Ale prečo?

Kompenzujeme si tým absenciu určitých (niekedy možno v danom momente nám nie presne známych) vecí, porovnávame sa, chceme byť najlepši. Ale načo? Aby nás iní pochválili?
Aby sme sami seba mohli potlapkať po pleci – dala si to !!?
Priatelia nám vravia – nerob to, nestojí to za to. Nestojí to za dosiahnutie vrcholu sebarealizácie? Stojí, ale treba mať hranice. Pretože ak sa zničíte, už nebude sebarealizácia. Už nebudú situácie – dva džoby za deň – ja to dám! Lebo nebudeme vládať. Nebudeme vládať vstať, myslieť, tvoriť.

Treba si vedieť povedať, kedy dosť je naozaj dosť a hlavne – vedieť to včas odhadnúť. Lebo inak príde kolaps. Nielen fyzický, ale hlavne ten psychycký.. a vtedy pochopíte čo mysleli tým – nestojí to za to. Myslite v prvom rade na seba, na vašich blízkych a hlavne – poznajte svoju cenu. Ak chcú od vás nadľudské výkony, nech ich chcú od iných. Naučte sa hovoriť NIE a uvidíte, že kvalitné ponuky prídu samé.

Toľko k mojej dlhšej online absencii. Prvýkrát (po rokoch, ak nie v živote) som si vypla na tri dni mobil a nedotkla sa laptopu celé štyry dni. A predstavte si, svet sa nezrútil. Štatistiky mojich sociálnych sietí síce išli rapídne dole, ale všetci dobre vieme, že to bez problémov dobehnem 🙂

Majte krásnu nedeľu a hlavne – milujte sa a oddychujte!

Love, Jana

Fotky & Raňajky – Jozef Krovina <3